Dnes je streda, 30.november 2022, meniny má: Ondrej, Andrej
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Veľký úspech festivalu Etnofil Čadca

november 21, 2022 - 09:11
Kysucká metropola Čadca sa zapísala do povedomia filmovej verejnosti, ako dejisko najstaršieho filmového festivalu na Slovensku - Medzinárodný festival Etnofilm Čadca.
Foto: 
Vyacheslav Shambazov

Presne na Martina, teda 11. Novembra sa v priestoroch kultúrneho strediska stretli  členovia poroty, organizátori, ako aj tvorcovia a fanúšikovia etnoumenia, aby  spoznali víťazov 22. ročníka tejto prestížnej umeleckej udalosti. 

Etnofilm Čadca začal písať svoju históriu v roku 1980, keď sa práve tu v Čadci stretli tvorcovia, ktorých inšpirovala najmä ľudová kultúra, tradície a jedinečné umenie vytvorené ľudom. S festivalom budú už navždy spojené mená takých osobností slovenského umeleckého, vedeckého a kultúrneho života, ako Martin Slivka, Peter Maráky, Oskar Elschek, Svetozár Švehlák,  Milan Leščák, Dušan Hanák, a mnohí ďalší.

sla_7199.jpg

Foto: 
Vyacheslav Shambazov

Nadšení organizátori

To, že ide o mimoriadne úspešný projekt bolo cítiť aj v atmosfére, ktorá sa v priestoroch kysuckého kultúrneho strediska vznášala počas záverečnej recepcie. Riaditeľka tejto inštitúcie Silvia Kajánková netajila spokojnosť: „Zorganizovať festival takéhoto rozmeru bola pre nás mimoriadna výzva. Podarilo sa to aj vďaka úžasnej súčinnosti všetkých organizátorov, ktorými bol Žilinský samosprávny kraj a mesto Čadca.  Sme nesmierne hrdí nato, že predsedníctva prípavného výboru sa ujal Peter Maráky, ktorý stál ešte pri zrode tohto projektu.“

Oslovili sme aj pána Marákyho, s otázkou v čom vidí najväčší prínos festivalu: „festival prispieva aj k lepšiemu poznaniu pôsobenia človeka na lokálny, ale aj globálny vývoj a súčasne vytvára priestor pre prezentáciu života rozmanitých spoločenstiev v záujme porozumenia odlišnosti rôznych rás, národov a etnických skupín v boji proti všetkým druhom nenávisti, xenofóbii, rasizmu a nenávisti medzi ľu´dmi.“

Takmer identickú myšlienku na margo festivalu vyslovil aj jeho riaditeľ Koloman Galbavý. „ Tradícia, alebo etno, to je základ pre spájanie sa ľudí. Je nevyhnutné, aby sme sa navzájom spoznávali, komunikovali spolu a tento festival je jedným s veľmi silných nástrojov nato, ako dať ľudí dohromady. Veď na tomto ročníku sme si mohli pozrieť až 68 filmov, z 21 krajín“.

 

sla_7516.jpg

Foto: 
Vyacheslav Shambazov

Kam putoval Zlatý Turoň?

Symbolom festivalu a zároveň najcennejšou trofejou je Turoň, tradičná fašiangová maska. Jej názov je odvodený od Tura – zvieraťa symbolizujúceho silu a plodnosť. Pre tento aktuálny ročník, vytvoril sošku Turoňa Mgr. Art. Peter Miko. A o tom, ktor získa túto prestížnu cenu rozhodovala medzinárodná komisia v zložení: Zuzana beňušková, Jadwiga Hučková, Pavel Popelka, Ivo Brachtl, Pavel Borecký a ladislav Volko.

Zlatého Turaňa si napokon odniesli filmári z Českej republiky, za snímok Černí Česi, strieborný putoval do Nemecka, ktoré prišlo s podmanivým dielom Miesto zvané Wahala, no ten bronzový napokon zostal doma, na Slovensku. Získal ho Marek Janičík za film Voňavé remeslo, v ktorom stvárnil portrét remeselníka, vracajúceho sa k tradičným zručnostiam.

Samozrejme cien bolo udelených viac. Nás zaujalo aj ocenenie Via Europa, ktorú získali maďarskí tvorcovia Judit Dorottya Csorba a Erika Koltay za film : Lov do malých sietí v Baji.

Cena zakladateľa festivalu Martina Slivku za najlepší individuálny výkon, bola udelená slovenským  tvorcom Ľubomírovi Viludovi a Ivanovi Kršiakovi Ovčiarskou cestou.

Mimoriadnu cenu odovzdával aj známy režisér Peter Kršák, ktorý vošiel do povedomia aj ako úžasného encyklopedického diela Dejiny sebavedomia/ Diplomati bez pasu. Peter Kršák je spolupartnerom a podporovateľom tohto festivalu, ktorý ho oslovil predovšetkým svojim obsahovým zameraním, ako aj spôsobom realizácie: „Mám veľmi hlboký vzťah k našej histórii, ľudovým tradíciam, ktoré nás formovali a samozrejme aj k česko – slovenskej klultúre vo všetkých jej aspektoch. Myslím, že etnografia je toho pevnou, neodmysliteľnou súčasťou. Je pre mňa veľkou cťou odovzdať cenu legendárneho hudobníka Mariána Veselského, s ktorým som spolupracoval na mnohých filmoch a ktorý mi kedysi zložil aj scénickú hudbu.“

Nás zaujalo aj ocenenie – čestné uznanie predsedu festivalu, ktoré za film Razzukovo tetovanie putovalo až do Izraelu. Aj to je dôkaz toho, že festival skutočne spája ľudí a prostredníctvom výpovedí filmárov , čerpajúcich námety pre tvorbu z takmer nepoznaných detailov života tej, ktorej krajiny nám približuje mentalitu a kultúrne dedičstvo našich blízkych, ale aj vzdialenejších susedov.

sla_7266.jpg

Foto: 
Vyacheslav Shambazov

Finále vo veľkom štýle

Po rozdaní cien a utíchnutí potlesku pre šťastných výhercov sála na chvíľu zmĺkla v očakávaní jedinečného umeleckého zážitku. Bodku za festivalom dal náš folklórny súbor SĽUK a ten svojim vystúpením skutočne naplnil očakávania všetkých prítomných. Právom mu patril nielen takmer neutichajúci potlesk, ale aj nadšené Standing ovation, po ktorom samozrejme  nasledoval prídavok. 

 

- - Inzercia - -